Menu
Zoologická záhrada Košice sa nachádza v okrajovej časti Košíc, v miestnej časti Kavečany. Od centra mesta je ZOO vzdialená asi 10 km. Rozlohou 288 hektárov patrí k najväčším v Európe. Dlhodobo sa nachádza v prvej desiatke vyhľadávaných turistických cieľov na východnom Slovensku. Ročne ju navštívi vyše 200 tisíc návštevníkov. Rozľahlý areál s pôvodným karpatským biotopom je lákadlom pre turistov z celej Európy.
ZOO Košice chová cca 1500 zvierat, ktoré sú zastúpené takmer v 300 druhoch. Je jediná na Slovensku, kde môžu návštevníci vidieť tulene obyčajné, tučniaky jednopáse, kondory veľké a mnohé iné druhy.
Košická ZOO je aktívnym členom záchranných programov Európskej asociácie zoologických záhrad a akvárií (EAZA). Je tiež členom WAZA (Svetová asociácia zoologických záhrad a akvárií). Dôležitú úlohu zohráva pri chove tučniakov, makakov magotov, byvolcov bieločelých či májn Rothschildových. V roku 2020 si na konto chovateľských úspechov pripísala aj dve mláďatá tukanov veľkozobých. Začiatkom tohto storočia sa košická ZOO vďaka medvedím pätorčatám preslávila zápisom do Guinnessovej knihy rekordov. Súčasťou areálu sú detské ihriská, ohniská zriadené na piknik v prírode, v ponuke ani nechýba jazda na koníkoch. Pri ceste za poznaním sa môžu návštevníci prejsť piatimi náučnými chodníkmi. Jedným z najnovších, ktorý v areáli vyrástol v rámci prihraničnej slovensko-maďarskej spolupráce, je náučný chodník Lužný les. Jeho súčasťou je prekážková lanová dráha pre deti, nadrozmerné modely plazov a obojživelníkov a interaktívne vzdelávacie tabule. Komfort pre návštevníkov zabezpečuje sieť občerstvovacích stánkov, ale aj reštaurácia. Do košickej ZOO vedie priame spojenie MHD zo železničnej stanice – linka č.29.
Mestská príspevková organizácia Zoologická záhrada Košice vznikla v roku 1979. Jej výstavba prešla viacerými peripetiami. Najskôr ju v čo najväčšom rozsahu plánovali budovať v Akcii Z, neskôr zásluhou výdatnej pomoci mladých ľudí ju vyhlásili za Mestskú stavbu mládeže. V septembri 1985 otvorila verejnosti svoje brány prvý raz. Po dvojmesačnej skúšobnej prevádzke ju opäť zatvorili, a to až do 2. júla 1986. Prví návštevníci mohli obdivovať 23 druhov zvierat na ploche 7 hektárov. Prvým zvieraťom bola kobyla huculského koňa (Equus caballus). Keďže areál ZOO nedisponoval vhodnými chovnými podmienkam, prvé zvieratá umiestnili v priestoroch Vysokej školy veterinárnej v Košiciach.
Ďalšie exotické zvieratá sa podarilo doviezť v roku 1987. Boli to mačky močiarne (Felis chaus) a kulany (Equus hemionus kulan), pribudli tiež prvé papagáje kakadu molucké (Cacatua mollucensis). Záujem verejnosti vyvolali orol skalný (Aquila chrysaetos), emu hnedý (Dromaius novaehollandiae), lamy huanako (Lama guanicoe), fenek ušatý (Vulpes zerda), plamienka driemavá (Tyto alba). V roku 1988 Zoo získala prvé primáty, ktorými boli makaky dlhochvosté (Macaca fascicularis). V tomto čase prišli do Košíc tiež zakladatelia chovu medveďov hnedých (Ursus arctos arctos)– samica Maťa a samec Kubo. Od roku 1988 sa datuje taktiež začiatok chovu tiav dvojhrbých (Camelus bactrianus). Vzácnym prírastkom bol pár tigrov sumatrianskych (Panthera tigris sumatrae), ktoré sa podarilo v roku 1991 aj rozmnožiť. Kolekciu vtákov obohatili sup bielohlavý (Gyps fulvus) a orol krikľavý (Clanga pomarina). Prišli aj prvé africké kopytníky – antilopa losia (Taurotragus oryx), pakôň modrý (Connochaetes taurinus) a zebra Böhmova (Equus quagga boehmi). K nim o rok neskôr pribudli adax núbijský (Addax nacomaculatus), vodárka jeleňovitá (Kobus ellipsiprymnus defassa)a vodárka lečve kafuenská (Kobus leche kafuensis). Rozrástla sa aj rodina primátov. V roku 1989 prišli do Košíc makaty magoty (Macaca sylvanus), ktoré chová Zoo dodnes. S týmto obdobím je spojený aj začiatok chovu zubrov európskych (Bison bonasus), kamzíkov vrchovských alpských (Rupicapra rupicapra rupicapra) a belane tundrovej (Bubo scandiacus). Kolekciu mačkových šeliem rozšírila puma americká (Puma concolor).
V prvých rokoch nového tisícročia vyrástlo v zoologickej záhrade niekoľko expozícií , ktoré v rozhodujúcej miere ovplyvnili jej ďalšie smerovanie. V roku 2002 dostali nový výbeh medvede hnedé (Ursus arctos). Je najväčší spomedzi českých a slovenských Zoo. Bolo to takpovediac v hodine dvanástej, pretože už v januári, presnejšie šiesteho, chovateľov prekvapila samica Maťa. Na svet priviedla naraz 5 potomkov, ktoré sa neskôr preslávili zápisom do Guinnessovej knihy rekordov. Nielen atrakcia v podobe medvedích pätorčiat lákala do Zoo viac návštevníkov. Boli to aj atraktívne zvieratá. Napríklad v roku 2001 to boli prvé pazúrikaté opice tamaríny pinčie (Saguinus oedipus). O rok neskôr sa prisťahovala do Košíc rodina málp hnedých (Sapajus apella), tiež samica hrošíka liberijského (Choeropsis liberiensis), ktorá si získala mimoriadnu priazeň návštevníkov. Po úhyne posledných tigrov sumatrianskych (Panthera tigris sumatrae) sa podarilo Zoo získať nový druh, ktorý dovtedy nechovala. V roku 2005 to boli levy púšťové (Panthera leo).
Osobitnú kapitolu v histórii Zoo predstavuje chov tuleňov. Prvým druhom tejto skupiny boli tulene sivé (Halichoerus grypus). V roku 2007 dostali chovné zariadenie na mieste bývalého šelminca v centrálnej časti Zoo. V tom istom roku začala Zoo chovať aj trocha iný druh šeliem, a to surikaty vlnkavé (Suricata suricatta). Obnovy chovného zariadenia sa po dvadsiatich rokoch dočkali rysy, neskôr aj vlky. Ďalším atraktívnym druhom, ktorý vyvolal v roku 2008 návštevnícky boom, boli tučniaky. Začiatky chovu boli neúspešné, keď väčšina uhynula následkom chorôb a nehôd. V roku 2010 sa v Zoo Košice vyliahlo prvé mláďa tučniaka jednopáseho (Spheniscu humboldti).
S nástupom nového vedenia sa ZOO začala viac sútreďovať na exotické zvieratá. Do Košíc sa vrátili napríklad antilopy jeleňovité (Antilope cervicapra). Novinkami sa stali takiny indické (Budorcas taxicolor), lemury kata (Lemur catta). Pribudli dve expozície morských akvárií. Zoo upriamila pozornosť tiež na chov úplne nových skupín živočíchov, najmä na žeriavy a zobákorožce. Sú to napríklad žeriavy čiernobiele (Grus japonensis), žeriavy sarusy (Grus antigone), či žuravy kráľovské (Balearica regulorum). V kolekcii vtákov prezentuje päť druhov zobákorožcov. Obria voliéra získala nových obyvateľov v podobe dvoch druhov impozantných dravcov, a to pár orliakov bielokrídlych (Haliaeetus pelagicus) a kondorov veľkých (Vultur gryphus). V roku 2014 vznikla úplne nová expozícia plameniakov.
Posun úrovne Zoo sa prejavil na chovateľských úspechoch. Zoo zaznamenala niekoľko prvenstiev. Po takmer tridsiatich rokoch chovu rysov sa v roku 2012 prvý raz podarilo rozmnožiť rysy ostrovidy karpatské (Lynx lynx carpathicus). O rok neskôr sa prvý raz v rámci českých a slovenských Zoo podarilo odchovať myšiaka štvorfarebného (Parabuteo unicinctus). V roku 2014 si Zoo vyslúžila uznanie, keď ako prvá na Slovensku odchovala krokodíly čelnaté (Osteolaemus tetraspis tetraspis). Ďalšie dva úspechy sa dostavili v roku 2015. V júni sa narodilo prvé mláďa lemura. Košická Zoo sa tak zaradila k zoologickým záhradám, ktoré rozmnožujú poloopice. Prevažná väčšina lemurov patrí k ohrozeným druhom. Druhý úspech je taktiež spojený s primátmi. V septembri v tom istom roku pribudlo mláďa v rodine kosmáčov bieločelých (Callithrix geoffroyi). Samička sa stala prvým mláďaťom tohto druhu v slovenských Zoo.
Počas chovu koní Przewalského (Equus ferus przewalskii sa Zoo niekoľkokrát zapojila do ich repatriácie. Tento druh v 60-tych rokoch vo voľnej prírode vyhynul. Štyri kobyly z košického chovu sa tak dostali do krajiny svojich predkov, kde sa úspešne začlenili a porodili už niekoľko mláďat. Košická Zoo takto prispieva do projektu Zoo Praha na záchranu koňa Przewalského.
V roku 2013 sa stal súčasťou Zoo DinoPark. Na ploche 5 hektárov vznikol unikátny zábavný a vzdelávací park s modelmi dinosaurov v životnej veľkosti.
