Supy bielohlavé včera dostali v našej zoo nový domov. Expozícia pre veľké dravé vtáky je najväčšou investíciou svojho druhu za posledných 12 rokov. Moderná voliéra z nerezového pletiva si vyžiadala náklady za takmer 290 tisíc eur. Expozícia je osemnásť metrov dlhá, široká je dvanásť metrov a v najvyššom bode dosahuje takmer 15 metrov. Vodorovnú nosnú konštrukciu tvorí štvorica obvodových lán z nerezovej ocele. Nájdete ju v susedstve podobnej voliéry z roku 2016, ktorá je však o dve tretiny menšia. „Túto expozíciu, ktorá významne obohatila areál v okolí vstupu do DinoParku, sme postavili najmä vďaka nášmu zriaďovateľovi. V tomto roku nám v rozpočte poskytol výrazne viac finančných prostriedkov na kapitálové výdavky. Na jej výstavbu sme mali už niekoľko rokov pripravený projekt. Uchádzali sme sa s ním viackrát aj o príspevok cez výzvu Ministerstva životného prostredia, žiaľ, neúspešne, “ povedal na slávnostnom otvorení riaditeľ ZOO Erich Kočner. “Zoologická záhrada Košice sa teší mimoriadnemu záujmu ľudí a aj vďaka tomu môže tento rok v decembri prekonať významný míľnik – štvrť milióna návštevníkov. Ako výsostne mestskú zoologickú záhradu by nás však určite potešila aj väčšia účasť štátu na spoločných projektoch, aby sme sa mohli tešiť z jej rozvoja aj v nasledujúcich rokoch,” povedal primátor mesta Košice Jaroslav Polaček.
Chov supov bielohlavých nie je úplnou novinkou v košickej ZOO. Návštevníci tu mohli supa obdivovať v deväťdesiatych rokoch. Vo veľkej obrej voliére však žil sám až do roku 1999, keď sme ho vrátili do Bojníc. Zoo obnovila chov týchto pozoruhodných dravcov pred tromi rokmi. Z holandského Dierenparku Amersfoort sme doviezli do Košíc pár. O dva roky neskôr rozšírila chov supov staršia samica a neskôr aj mladý samec. Všetky supy sú v reprodukčnom veku, a tak košická ZOO očakáva ich úspešný chov v podobe prírastkov. Reprodukcia supov nepatrí medzi samozrejmé veci. Kým sa supy zblížia a vytvoria pár, trvá to celkom dlho. Dospievajú pomerne neskoro, a to v období 7 – 10 rokov. Čiže sympatie a nielen tie, sú pre ich vzájomné fungovanie celkom podstatné. Hniezdenie často nebýva úspešné, najmä keď si pripočítame, že samica znáša len jedno vajce. V Európe chová supy 113 inštitúcií a množiť ich dokáže asi len desatina.
Prirodzene žijú supy bielohlavé v južnej Európe, strednej Ázii, Arábii aj Afrike. Dokonca boli pozorované aj na území Slovenska, kde sa ocitli skôr výnimočne. Supy totiž pri plachtení využívajú vzdušné prúdy. Supy bielohlavé patria k ohrozeným druhom. Najmä v severnej Afrike a v Turecku ich populácia klesá z dôvodu odstrelov, otráv a pretrvávajúcich zmien charakteru krajiny. Najväčšiu hrozbu pre supy v posledných rokoch však predstavuje liek Diclofenac, ktorým liečia veterinári dobytok. Supy sa živia uhynutými zvieratami, čiže v prírode plnia funkciu zdravotnej polície.
